Kyberšikana je dnes jednou z najväčších hrozieb, ktoré ohrozujú deti a mladistvých. Prípad Mallory Grossman, 12-ročnej študentky z New Jersey, ktorej život tragicky skončil po dlhodobom kyberšikanovaní, je smutnou pripomienkou toho, aké nebezpečenstvo predstavuje kyberšikana na školách. Mallory bola študentkou Copeland Middle School v Rockaway v New Yorku, kde sa stala obeťou dlhodobého online obťažovania a posmechu zo strany svojich spolužiakov.
Systematická kyberšikana a varovné signály
Kyberšikana sa v digitálnom veku stáva čoraz častejšou. V prípade Mallory Grossman viedli nepretržite urážlivé správy na sociálnych sieťach a v textových správach k jej rozhodnutiu ukončiť vlastný život. Prostredníctvom aplikácií Snapchat, Instagram a textových správ jej spolužiaci opakovane posielali urážky, nazývali ju „lúzerkou“ a dokonca jej radili, aby si vzala život. Jej stav sa postupne zhoršoval, trpela bolesťami hlavy, žalúdočnými problémami, nechcela chodiť do školy a výrazne sa jej zhoršili akademické výsledky.
Zlyhanie rodičov agresorov a školského systému
Podľa vyjadrení matky Mallory sa snažila komunikovať s rodičmi agresorov, no jej prosby boli ignorované. „Hovorila som s rodičmi jedného z tých dievčat noc predtým, ako sa to stalo. Ich odpoveď? Je to len žart, nemám si robiť starosti,“ spomína Dianne Grossman. Rovnako opakovane kontaktovala poradcov, učiteľov, zástupcov riaditeľa a riaditeľa školy, no napriek sľubom o „prešetrovaní“ sa situácia nezlepšila. Škola nevypracovala žiadnu oficiálnu správu o tomto prípade ani po smrti študentky, napriek tomu, že New Jersey patrí medzi štáty s najprísnejšími zákonmi proti šikane.
Prípad Mallory Grossman nie je ojedinelý a zdôrazňuje potrebu systémových zmien. Rodina Grossmanovcov sa rozhodla podať žalobu na školský obvod Rockaway a kompetentných, ktorí ignorovali ich opakované žiadosti o pomoc. Okrem toho zvažujú aj právne kroky proti rodičom agresorov, ktorí dlhodobo nezasiahli do aktivít ich detí.
Ako predísť podobným tragédiám?
Deti by mali byť vedené k tomu, aby rozumeli dopadom svojich slov a správania na internete. Učitelia a rodičia by mali vedieť, ako rozpoznať znaky kyberšikany a okamžite zasiahnuť. Školy by mali mať jasné smernice na riešenie kyberšikanovania a dôsledne ich dodržiavať. Deti tiež musia vedieť, že nie sú samy a že existuje pomoc, ktorá im pomôže kyberšikanu zastaviť.
Kyberšikana môže mať fatálne následky, a preto je nevyhnutné, aby sme ako spoločnosť podnikli kroky na ochranu našich detí. Výchova, prevencia a zodpovednosť učiteľov, rodičov i samotných študentov sú kľúčové na to, aby sme podobné tragédie už nikdy nezažili.
