Smernica NIS 2: hlavné nariadenia a požiadavky

Autor: admin

V ére digitálnej transformácie je kybernetická bezpečnosť kľúčovým faktorom pre stabilitu a bezpečnosť organizácií. Smernica NIS 2, ako aktualizácia pôvodnej smernice NIS, prináša nové nariadenia a požiadavky, ktoré majú za cieľ zvýšiť odolnosť a bezpečnosť informačných systémov naprieč Európskou úniou. Táto smernica sa dotýka širokej škály subjektov, od verejných inštitúcií po súkromné firmy, a vyžaduje implementáciu konkrétnych opatrení na posilnenie kybernetickej ochrany.

Nové povinnosti pre vybrané subjekty

Opatrenia NIS 2 sa budú týkať verejnej správy, bankovníctvu, vodného hospodárstva, poštových a kuriérskych služieb a ďalších 14 sektorov. Ak má subjekt pôsobiaci v jednom, či viacerych, z týchto sektorov dostatočnú veľkosť (stredné a veľké podniky), tak spadá do pôsobnosti NIS 2. Niektoré výnimky pod smernicu spadajú bez ohľadu na veľkosť, napríklad orgány štátnej správy na centrálnej a regionálnej úrovni.

Deadline pre splnenie nariadení

Smernica NIS 2 bola prijatá už minulý rok, no jej účinnosť začne 17. októbra 2024. Dovtedy majú všetky členské štáty EÚ povinnosť smernicu transponovať do svojej legislatívy a prijať ju. Na Slovensku sa podobne ako v mnohých ďalších krajinách pracuje na príprave finálnej podoby noviel zákonov o kybernetickej bezpečnosti. Po schválení tejto legislatívy budú mať vybrané subjekty len pár mesiacov na to, aby naplnili všetky požiadavky NIS 2, ak tak samozrejme neurobili už skôr.

Zmeny pre firmy a organizácie

V súčasnosti je bezpečnosť digitálnej infraštruktúry nevyhnutná pre stabilné a efektívne fungovanie organizácií. Smernica NIS 2 prináša nové pravidlá a požiadavky, ktoré majú zlepšiť kybernetickú odolnosť firiem a organizácií.

Širšie opatrenia

  • Hodnotenie bezpečnosti: Pravidelné kontroly bezpečnostného stavu.
  • Postupy pri incidente: Stanovenie postupov v prípade kyberútoku.
  • Obnova činnosti: Príprava plánu na obnovenie prevádzky po incidente.
  • Bezpečnostné postupy: Implementácia bezpečnostných opatrení pre zamestnancov s prístupom k citlivým údajom.
  • Hodnotenie účinnosti: Zavedenie politík na hodnotenie efektivity bezpečnostných opatrení.
Opatrenia v každodennej prevádzke

  • Šifrovanie: Zabezpečenie šifrovania komunikácie.
  • Dvojfaktorová autentifikácia: Používanie dvojúrovňového overovania.
  • Nahlasovacie povinnosti: Povinnosť ohlásiť incidenty do 24, 48 alebo 72 hodín podľa ich závažnosti.

Zmeny pre kontrolný orgán

Kontrolné orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dodržiavania smernice NIS 2. Nové pravidlá posilňujú ich právomoci a zodpovednosti.Sankčné mechanizmy: Uloženie pokút až do výšky 10.000.000 EUR alebo 2% ročného obratu.

  • Dohľad: Zvýšenie dohľadu nad dodržiavaním kybernetických štandardov.
  • Minimálne požiadavky: Aktualizácia minimálnych štandardov kybernetickej hygieny.
Ďalšie požiadavky

Smernica NIS 2 tiež zavádza ďalšie dôležité zmeny, ktoré majú významný vplyv na bezpečnosť digitálnej infraštruktúry.

  • Nové definície: Nové definície kritickej základnej služby a prevádzkovateľa základnej služby.
  • Zodpovednosť dodávateľov: Povinnosti pre dodávateľov a tretie strany týkajúce sa dodržiavania bezpečnostných štandardov.

 

 

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.