Ochrana
osobných údajov
GDPR - Ochrana osobných údajov, ktorú si môže dovoliť každý
4,9 / 5
Priemerné hodnotenie viac ako 1700 overených klientov
ZMOS
Sme generálny partner združenia miest a obcí Slovenska
ZHK SR
Sme generálny partner združenia hlavných kontrolórov SR
DOSŤ BOLO
Sme akreditovaný partner združenia Dosť bolo šikany a kyberšikany
AVS
Sme partnerom Asociácie vzdelávania samosprávy
APUMS
Sme partnerom Asociácie prednostov úradov miestnej samosprávy
ZMOS
Generálny partner
ZHK SR
Generálny partner
DOSŤ BOLO
Akreditovaný partner
AVS
Partnerom AVS
APUMS
Partner
Čo všetko dostanete v cene
Klientske centrum
Rýchla pomoc a odpovede na vaše otázky
Zodpovedná osoba
Výkon funkcie externej DPO pre vašu organizáciu
Bezpečnostná dokumentácia
Povinné GDPR dokumenty šité na mieru
Školenia zamestnancov
Jednoduchá a zrozumiteľná forma školenia
Analýza rizík a audit
Identifikácia nedostatkov a odporúčania
Zastupovanie pri kontrole
Odborná asistencia pri inšpekcii z ÚOOÚ
Podpora počas celého roka
E-mailom aj telefonicky, v pracovnom čase
Implementácia opatrení
Pomoc s nastavením pravidiel a postupov
Pravidelný monitoring
Sledovanie zmien a aktualizácia dokumentov
Revízia zmlúv a vzťahov
Kontrola zmlúv s dodávateľmi a partnermi
Web a ePrivacy
Kontrola cookies, formulárov a právnych textov
Incident management
Pomoc pri únikoch údajov a ich oznamovaní
Mám záujem o bezplatnú cenovú ponuku
/ Benefity /
Overené riešenia, ktoré fungujú
My nesľubujeme, my konáme. Klienti oceňujú naše znalosti, skúsenosti, široké know-how a rýchlu implementáciu požadovaných služieb.
- Škálovateľné služby
Naše služby sa prispôsobia vašim aktuálnym potrebám. Rozšírite ich alebo zúžite presne podľa toho, čo vaša organizácia práve vyžaduje – rýchlo, jednoducho a bez zbytočných komplikácií.
- Aktuálna legislatíva
S nami máte istotu, že všetky služby a dokumenty, ktoré Vám dodáme sú vypracované na základe aktuálnej legislatívy.
- Certifikačné školenia
Cez naše certifikačné školenia prešlo už 500 000 osôb. Osobne aj online prinášame praktické riešenia a podporu, ktorá pokračuje aj cez materiály na samoštúdium.
- Poistenie do 1 000 000 €
Vaša istota je krytá. Vďaka poisteniu až do 1 milióna eur máte garanciu, že aj v prípade neočakávaných udalostí zostanete v bezpečí.
- 13 000+ spokojných klientov
Viac ako 13 000 spokojných klientov je dôkazom, že naše know-how funguje v každej oblasti. Rýchlo, spoľahlivo a bez kompromisov.
- 50+ členný tím odborníkov
.Za našimi službami stojí viac ako 50 odborníkov. Každý z nich prináša skúsenosti a know-how, na ktoré sa môžete spoľahnúť.
/ Referencie /
Dôverujú nám tisíce klientov na celom Slovensku
Klienti sa spoliehajú na našu rýchlosť a profesionalitu. Spoločne budujeme prostredie, kde je bezpečie vždy na prvom mieste.
Mám záujem o bezplatnú cenovú ponuku
/ Blog /
Praktické tipy a novinky zo sveta fyzickej a online bezpečnosti
Prinášame vám články, ktoré vysvetľujú zložité témy jednoducho a zrozumiteľne. Objavte odpovede na otázky, ktoré riešite každý deň v praxi.
Často kladené otázky
GDPR
Čo patrí k osobným údajom?
Osobné údaje predstavujú akékoľvek informácie, ktoré sa týkajú identifikovateľnej živej osoby. Inými slovami, ak je možné priradiť dané údaje konkrétnemu človeku – ide o osobný údaj. Takéto údaje podliehajú ochrane podľa nariadenia GDPR a národnej legislatívy, čo znamená, že ich spracúvanie musí byť legálne, transparentné a odôvodnené. Identifikácia osoby môže byť priamym aj nepriamym spôsobom – napríklad pomocou mena alebo e-mailovej adresy, ale aj prostredníctvom jedinečnej kombinácie údajov.
V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, čo všetko patrí medzi osobné údaje, aké existujú ich typy, ako sa spracúvajú a aké máte ako jednotlivci práva. Článok je rozdelený do logických častí, ktoré vám pomôžu detailne pochopiť danú problematiku a pripraviť sa na jej praktické aspekty – či už ako fyzická osoba, podnikateľ alebo zamestnávateľ.
Definícia osobných údajov
Podľa článku 4 nariadenia GDPR (General Data Protection Regulation) je osobným údajom každá informácia, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby – teda „dotknutej osoby“.
Identifikovateľnou osobou je osoba, ktorú možno priamo alebo nepriamo identifikovať, najmä prostredníctvom:
- Mena a priezviska
- Identifikačného čísla (napr. rodné číslo, číslo OP)
- Lokalizačných údajov
- Online identifikátora (IP adresa, cookies)
- Jedného alebo viacerých prvkov, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto osoby
Kategórie osobných údajov
Nie všetky osobné údaje sú rovnaké. Niektoré z nich majú špeciálny stupeň ochrany z dôvodu svojej citlivosti. Rozdeľujeme ich do viacerých kategórií:
1. Bežné osobné údaje
Ide o údaje, ktoré bežne používame v každodennom kontakte:
- Meno a priezvisko
- Adresa trvalého pobytu
- Telefónne číslo
- E-mailová adresa
- Dátum narodenia
- Číslo občianskeho preukazu
2. Osobitné kategórie údajov (citlivé údaje)
Tieto údaje odhaľujú viac o osobe a sú chránené výraznejšie. Zákon povoľuje ich spracúvanie iba vo výnimočných prípadoch:
- Údaje o rasovom alebo etnickom pôvode
- Politické názory
- Náboženské alebo filozofické presvedčenie
- Členstvo v odborových organizáciách
- Genetické údaje
- Biometrické údaje slúžiace na identifikáciu osoby (napr. odtlačky prstov, sken sietnice)
- Zdravotné údaje
- Údaje o sexuálnom živote alebo sexuálnej orientácii
3. Pseudonymizované a anonymizované údaje
Aj tieto majú špecifické postavenie:
- Pseudonymizované údaje: Údaje, ktoré nemožno bez dodatočných informácií priradiť ku konkrétnej osobe. Stále však ide o osobné údaje.
- Anonymizované údaje: Údaje, ktoré už nie je možné spätne priradiť ku konkrétnej osobe. Tieto už nie sú považované za osobné údaje.
Ako identifikovať osobný údaj?
Určiť, či ide o osobný údaj, si vyžaduje nasledovné otázky:
- Môže tento údaj priamo alebo nepriamo identifikovať konkrétnu fyzickú osobu?
- Existuje kombinácia údajov, ktorá umožní identifikáciu?
- Obsahuje údaj informáciu o fyzickej osobe, jej identite, zvykoch, správaní, postoji?
Ak odpoveď na ktorúkoľvek otázku znie „áno“, ide o osobný údaj.
Kto spracúva osobné údaje?
S osobnými údajmi bežne prichádzajú do kontaktu rôzne subjekty:
- Zamestnávatelia: evidujú údaje o zamestnancoch
- Webové stránky: spracúvajú údaje návštevníkov cez kontaktné formuláre alebo cookies
- Sociálne siete: spracúvajú obrovské množstvo osobných údajov
- Úrady a štátne inštitúcie: vedú registre, úradné spisy atď.
Tieto subjekty majú povinnosť dodržiavať zásady zákonného spracovania údajov podľa GDPR.
Vaše práva v súvislosti s osobnými údajmi
Ako dotknutá osoba máte právo vedieť o tom, či a ako sa vaše údaje spracúvajú. GDPR definuje niekoľko základných práv:
- Právo na informácie: dozvedieť sa, kto spracúva vaše údaje a za akým účelom
- Právo na prístup k údajom: máte právo získať kópiu svojich osobných údajov
- Právo na opravu: v prípade nesprávnych alebo neaktuálnych údajov
- Právo na výmaz („právo byť zabudnutý“): ak už nie je dôvod na ich ďalšie spracovanie
- Právo na obmedzenie spracúvania
- Právo na prenosnosť údajov
- Právo namietať voči spracúvaniu
Bezpečnosť spracovania osobných údajov
Spracovanie osobných údajov si vyžaduje prijatie technických a organizačných opatrení zo strany spracovateľov, ktorí musia zabezpečiť:
- Dostatočné zabezpečenie databáz
- Aktualizované softvérové riešenia
- Školenia zamestnancov
- Pravidelné audity a kontroly
V prípade úniku údajov je subjekt povinný túto skutočnosť oznámiť Úradu na ochranu osobných údajov a v istých prípadoch aj dotknutým osobám.
Osobné údaje v digitálnom priestore
Obrovské množstvo osobných údajov dnes cirkuluje cez digitálne technológie:
- Webové stránky: zaznamenávajú IP adresy, cookies, registračné údaje
- Mobilné aplikácie: vyžadujú prístup k polohovým dátam, mediálnemu obsahu či kontaktom
- E-shopy: evidujú osobné aj platobné informácie
Všetky tieto prípady vyžadujú riadne informovanie dotknutých osôb a získanie ich súhlasu so spracovaním údajov, ak to vyžaduje zákon.
Záver
Osobné údaje sú citlivou súčasťou identity každého jedného človeka. Správne pochopenie toho, čo medzi ne patrí, je nevyhnutné pre bežného občana aj profesionála v podnikaní. V digitálnom svete, kde sú údaje neustále odovzdávané a spracovávané, je ochrana týchto údajov dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Znalosť GDPR predpisov a uplatňovanie zásad spracovania osobných údajov vedie k väčšej dôvere medzi organizáciami a jednotlivcami, pričom zároveň chráni súkromie každého z nás.
Aké vysoké poistenie poskytujete?
Na otázku „Aké vysoké poistenie poskytujete?“ odpovedáme: Výška poistného krytia závisí od typu poistenia, individuálnych potrieb klienta a podmienok konkrétnej poisťovne. Každé poistenie má svoje špecifiká a limity, ktoré ovplyvňujú, aká vysoká suma bude klientovi preplatená v prípade poistnej udalosti. V tomto článku detailne rozoberieme, aké výšky poistenia môžete očakávať pri rôznych druhoch poistenia, ako sa určujú limity poistného krytia a aké faktory ovplyvňujú konečnú výšku poistenej sumy. Tiež sa pozrieme na to, kedy sa oplatí investovať do vyššieho krytia a ako vyhodnotiť, čo je pre vás optimálne riešenie. Získate aj praktické tipy, ktoré vám pomôžu lepšie pochopiť svet poisťovníctva a urobiť informované rozhodnutie pri výbere poistky.
Porozumenie základom poistného krytia
Predtým, než sa pozrieme na konkrétne výšky poistenia, je dôležité pochopiť, čo vlastne poistné krytie znamená. Poistné krytie je maximálna suma, ktorú poisťovňa vyplatí poistenému v prípade poistnej udalosti. Táto suma je uvedená v poistnej zmluve a závisí od viacerých faktorov.
Medzi hlavné prvky poistného krytia patria:
- Poistná suma – maximálna výška finančnej náhrady
- Spoluúčasť – suma, ktorú si klient uhrádza sám
- Výluky z poistenia – prípady, ktoré poistenie nekryje
- Limity pre jednotlivé riziká – špecifická výška krytia pre konkrétny typ škody
Z týchto prvkov je zrejmé, že samotná poistná suma nemusí byť konečným číslom, ktoré vám bude v prípade škody preplatené. Je preto dôležité dôkladne čítať poistné podmienky.
Aké druhy poistenia ovplyvňujú výšku krytia
Rôzne typy poistenia majú odlišné mechanizmy určovania poistného krytia. Každý typ je špecifický a slúži na pokrytie iného rizika.
1. Životné poistenie
Pri životnom poistení si klient väčšinou sám stanovuje výšku poistnej sumy, ktorá má byť vyplatená v prípade smrti, vážnej choroby alebo trvalej invalidity.
- Odporúčaná výška: 3-5-násobok ročného príjmu poisteného
- Ovplyvňujúce faktory: vek, príjem, počet závislých osôb, záväzky ako hypotéka či úvery
2. Poistenie majetku
V prípade poistenia nehnuteľnosti alebo domácnosti sa poistná suma určuje podľa hodnoty vášho majetku.
- Pri poistení nehnuteľnosti: poistná suma by mala zodpovedať trhovej alebo novej cene nehnuteľnosti
- Pri poistení domácnosti: celková hodnota vybavenia (nábytok, elektronika, šperky atď.)
3. Cestovné poistenie
Cestovné poistenie má limity pre jednotlivé oblasti krytia ako napr. zdravotná starostlivosť, stratená batožina alebo právna asistencia.
- Zdravotné poistenie v zahraničí: minimálne 100 000 € (odporúča sa až 250 000 – 500 000 €)
- Poistenie batožiny: do 2 000 €
Faktory ovplyvňujúce výšku poistenia
Ako sa teda určuje výška poistenia? Poisťovne zohľadňujú množstvo kritérií, medzi ktoré patrí:
- Typ poistenia
- Rizikový profil klienta (napr. vek, pracovná činnosť, zdravotný stav)
- Hodnota poisteného objektu alebo zdravia
- Geografická lokalita
- Počet poistných rizík, ktoré chce klient pokryť
Niektoré poistenia, ako napríklad havarijné poistenie auta, tiež zohľadňujú vek a technický stav vozidla.
Kedy sa oplatí vyššie poistné krytie?
Vyššia poistná suma automaticky znamená vyššiu ochranu, no zároveň aj vyššie mesačné alebo ročné poistné. Preto je potrebné zvážiť, kedy sa vám vyššie krytie skutočne oplatí.
Situácie, kedy sa vyššie krytie odporúča:
- Máte hypotéku alebo iné dlhodobé záväzky
- Váš príjem je jediným zdrojom obživy pre rodinu
- Hodnota vášho majetku (napr. nehnuteľnosti) je nadpriemerná
- Cestujete často do zahraničia, do krajín s nákladnou zdravotnou starostlivosťou
Naopak, ak máte dostatok finančnej rezervy a nízke rizikové faktory, môžete si dovoliť aj nižšie krytie – vždy však s vedomím, že v prípade škody bude plnenie obmedzené.
Najčastejšie chyby pri výbere poistnej sumy
Veľa ľudí robí chybu už pri samotnom uzatváraní poistky, keď sa riadia výlučne najnižšou cenou. Tu sú najbežnejšie omyly:
- Podpoistenie: Poistná suma je nižšia ako skutočná hodnota objektu, čo môže viesť k čiastočnému plneniu.
- Prepoistenie: Platíte za poistnú sumu, ktorá nemá reálny základ, a tým prichádzate zbytočne o peniaze.
- Zanedbanie aktualizácie poistenia: Neaktualizujete poistku napríklad po rekonštrukcii alebo po kúpe nových cenností.
Odporúčania na správne nastavenie poistenia
Aby ste si nastavili optimálne poistenie, riaďte sa podľa týchto krokov:
- Spravte si súpis hodnôt: Vyčíslenie majetku či hodnoty života vám pomôže určiť reálne čísla.
- Zohľadnite všetky riziká: Nielen tie najpravdepodobnejšie, ale aj tie zriedkavejšie, no s vážnymi dôsledkami.
- Konzultujte so špecialistom: Finančný poradca alebo poisťovací agent vám pomôže vybrať vhodné krytie.
- Čítajte poistné podmienky: Detaily ako spoluúčasť alebo výluky môžu rozhodnúť o vašej spokojnosti.
- Aktualizujte poistku: Príjem, majetok a rodinné podmienky sa menia – poistenie by malo odrážať aktuálnu situáciu.
Záver a odporúčanie pri výbere výšky poistenia
Výška poistenia nie je univerzálne číslo – je výsledkom dôkladného zváženia vašich potrieb, hodnoty majetku a rizikových faktorov. Nebojte sa investovať do vyššieho krytia, ak vám to zabezpečí pokoj na duši. Na druhej strane, netreba zbytočne preplácať za nekvalifikované poistky. Najlepší prístup je individuálne prispôsobené poistenie, ktoré sedí vašej životnej situácii.
Nezabúdajte: dobre nastavené poistenie je investícia do vašej istoty – a výška krytia by mala reflektovať reálne riziká, ktorým čelíte.
Čo zahŕňa bezpečnostný projekt?
Bezpečnostný projekt je kľúčovým dokumentom pre každý objekt či zariadenie, ktorý vyžaduje technické zabezpečenie podľa zákona o ochrane majetku, osôb alebo kritickej infraštruktúry. Tento projekt vypracúva kvalifikovaná osoba a slúži ako východiskový bod pri plánovaní a realizácii bezpečnostných systémov. Jeho cieľom je komplexne zhodnotiť bezpečnostné riziká a navrhnúť adekvátne opatrenia na ich elimináciu alebo zmiernenie.
Bezpečnostný projekt nie je len formálny dokument, ale predstavuje celkový koncept zabezpečenia konkrétneho objektu – od návrhu kamerového systému, cez kontrolu prístupu až po fyzickú ochranu a zabezpečenie informačných technológií. Požiadavky na takýto projekt sa riadia legislatívou Slovenskej republiky a jeho súčasťou by mala byť aj technická dokumentácia, záznamy o rizikách a návrhy konkrétnych opatrení. V nasledujúcich kapitolách sa podrobne pozrieme, čo všetko projekt obsahuje, kto ho môže vyhotoviť, aký je jeho právny rámec a prečo je v dnešnej dobe čoraz dôležitejší pre firmy i verejné inštitúcie.
Právny rámec bezpečnostného projektu
Bezpečnostný projekt nie je len interný dokument organizácie – jeho vypracovanie a obsahové náležitosti sú často definované priamo zákonom, napríklad zákonom č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti.
Kedy je projekt povinný?
Vypracovanie bezpečnostného projektu je povinné najmä v nasledovných prípadoch:
- Pri ochrane objektov zaradených do kategórie významného majetku
- Pre firmy, ktoré poskytujú bezpečnostné služby (napr. SBS)
- V organizáciách verejného sektora (napr. nemocnice, školy, úrady)
- Pri návrhu systému technickej ochrany (napr. kamerové systémy, alarmy)
Právna zodpovednosť
Vlastník alebo správca objektu, pre ktorý je bezpečnostný projekt vypracovaný, je zodpovedný za jeho správne a aktuálne vypracovanie. Projekt sa spravidla vyžaduje aj pri kolaudáciách alebo pri zmene využitia budovy, kde sa preveruje funkčnosť navrhnutých bezpečnostných riešení.
Obsah bezpečnostného projektu
Bezpečnostný projekt má presne stanovenú štruktúru a musí pokrývať všetky dôležité oblasti zabezpečenia. Jeho podoba môže byť vždy prispôsobená konkrétnym rizikám a charakteristikám objektu, avšak všeobecný rámec ostáva rovnaký.
Základné časti projektu:
- Identifikačné údaje objektu – adresa, vlastníctvo, využitie budovy, druh činnosti
- Analýza rizík – hodnotenie zraniteľných bodov, hrozieb a pravdepodobnosti incidentov
- Technické opatrenia – návrh zabezpečovacích systémov (kamerový systém, EZS, SKS atď.)
- Organizačné opatrenia – režim vstupe do objektu, zamestnanci, školenia, návštevný poriadok
- Fyzická ochrana – zabezpečovacie prvky ako zámky, mreže, dvere, perimetrová ochrana
- Plán reakcie na incidenty – postupy v prípade krádeže, požiaru či iného narušenia bezpečnosti
- Správa systému – mapovanie údržby, revízií a kontroly bezpečnostných prvkov
Technická dokumentácia
Súčasťou každého bezpečnostného projektu musí byť aj technická dokumentácia, napríklad schémy zapojenia, umiestnenie kamier, výpisy z katalógových listov použitých zariadení, atď.
Kto môže vypracovať bezpečnostný projekt?
Aby mal bezpečnostný projekt právnu váhu, musí ho vypracovať oprávnená osoba – špecialista na bezpečnostné systémy so špeciálnou kvalifikáciou a zvyčajne aj licenciou.
Oprávnené osoby:
- Bezpečnostný technik akreditovaný podľa zákona č. 124/2006 Z.z.
- Fyzické osoby s koncesionovanou živnosťou „Služby súkromnej bezpečnosti“
- Odborní projektanti s technickým vzdelaním a certifikáciou
V mnohých prípadoch sa odporúča využiť služby externej bezpečnostnej firmy, ktorá okrem projektu zabezpečí aj samotnú realizáciu navrhnutých opatrení a ich dlhodobú údržbu.
Analýza rizík ako základ bezpečnostnej stratégie
Najzásadnejšou súčasťou každého bezpečnostného projektu je analýza rizík. Tá predstavuje hlboké preskúmanie potenciálnych hrozieb a ich dopadu na chod objektu alebo organizácie.
Klasifikácia rizík
Riziká možno rozdeliť podľa typu:
- Fyzické riziká – vlámania, krádeže, vandalizmus
- Technické riziká – zlyhanie systémov, výpadky prúdu
- Ľudské riziká – neoprávnený vstup, sabotáže, vnútorné hrozby
- Prírodné riziká – požiar, povodeň, zemetrasenie
Vyhodnotenie pravdepodobnosti a dopadu
Pre každé riziko sa určuje:
- Pravdepodobnosť výskytu (nízka, stredná, vysoká)
- Možný dopad (finančný, operačný, reputačný)
Cieľom je navrhnúť technické alebo organizačné opatrenia, ktoré riziká minimalizujú na akceptovateľnú úroveň.
Implementácia navrhnutého systému ochrany
Po vypracovaní projektu nasleduje jeho prechod do praxe. Dôležité je, aby systém neostal len na papieri, ale bol reálne zavedený a funkčný.
Etapy implementácie:
- Výber dodávateľa bezpečnostnej techniky a služieb
- Inštalácia a konfigurácia zariadení (kamerové systémy, čidlá, prístupové systémy)
- Zaškolenie personálu
- Testovanie funkčnosti systému
- Odovzdanie do prevádzky
Prečo je bezpečnostný projekt nevyhnutný?
V súčasnosti čelíme rastúcemu množstvu bezpečnostných hrozieb – od bežnej kriminality až po kybernetické útoky. Z tohto dôvodu už nestačí len „mať kameru na stene“ – je potrebná komplexná bezpečnostná stratégia, ktorú zabezpečuje práve kvalitne vypracovaný bezpečnostný projekt.
Hlavné výhody:
- Ochrana života, zdravia a majetku
- Redukcia právnej zodpovednosti v prípade incidentu
- Spĺňanie zákonných požiadaviek
- Zvýšenie dôveryhodnosti objektu (napr. pre nájomníkov, zákazníkov, zamestnancov)
Záver a odporúčania
Bezpečnostný projekt je nevyhnutným nástrojom modernej ochrany objektov a organizácií. Poskytuje systematický pohľad na hrozby a navrhuje efektívne opatrenia na ich elimináciu. Vypracovanie tohto dokumentu by nemalo byť len formalitou, ale reálnym krokom k zabezpečeniu majetku a ľudských životov.
Odporúčame:
- Vždy vyberať kvalifikovaného odborníka na vypracovanie projektu
- Projekt pravidelne aktualizovať podľa meniacej sa situácie
- Kombinovať technické, fyzické aj organizačné opatrenia
Kvalitný bezpečnostný projekt nie je náklad, ale investícia, ktorá sa pri prvom bezpečnostnom incidente násobne vráti.
Existuje formulár pre nahlásenie úniku osobných údajov?
Áno, existuje formulár pre nahlásenie úniku osobných údajov, a jeho využitie je kľúčovým krokom pri zabezpečení súladu s nariadením GDPR (General Data Protection Regulation). Každý prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ spracúvajúci osobné údaje je povinný oznámiť porušenie ochrany údajov dozorujúcemu orgánu, pokiaľ je pravdepodobné, že dané porušenie predstavuje riziko pre práva a slobody fyzických osôb.
Únik osobných údajov môže mať rôzne formy – od hackerských útokov cez neúmyselné odoslanie údajov nesprávnej osobe až po stratu fyzických nosičov dát. Ohlásenie takéhoto incidentu je mimoriadne dôležité – jednak zákonne, ale aj z pohľadu zníženia reputačného rizika a budovania dôvery u klientov. Slovenský Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) poskytuje prevádzkovateľom špecifický online formulár, prostredníctvom ktorého je možné tento proces jednoducho a efektívne zvládnuť.
V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako vyzerá postup nahlasovania úniku, kedy je nutné ho nahlásiť, čo by mal formulár obsahovať a ako sa pripraviť na možné kontroly zo strany ÚOOÚ. Zároveň ponúkneme odporúčania pre prevenciu a správne nastavenie bezpečnostných opatrení.
Čo je to únik osobných údajov a prečo je dôležité ho nahlásiť?
Únik osobných údajov je udalosť, pri ktorej dôjde k neoprávnenému prístupu, odhaleniu, strate, poškodeniu alebo zničeniu osobných údajov. Podľa nariadenia GDPR je každý prevádzkovateľ povinný nahlásiť takéto porušenie do 72 hodín od jeho zistenia, pokiaľ môže mať negatívny dopad na práva a slobody dotknutých osôb.
Medzi najčastejšie formy únikov patrí:
- Strata alebo odcudzenie notebooku s osobnými údajmi
- Neúmyselné rozoslanie e-mailu nesprávnym príjemcom
- Zlyhanie technického systému vedúce k úniku údajov
- Hackerstký útok na databázu spoločnosti
Nahlásenie porušenia je dôležité nielen na splnenie zákonnej povinnosti, ale aj ako forma transparentnosti a ochrany reputácie organizácie. Včasné a správne nahlásenie môže znížiť výšku pokuty alebo sankcie zo strany úradu a preukázať ochotu prevádzkovať svoje procesy v súlade s legislatívou.
Kto má povinnosť nahlásiť únik?
Povinnosť nahlásiť únik údajov má prevádzkovateľ osobných údajov, t. j. subjekt, ktorý určuje účel a prostriedky spracúvania osobných údajov. V mnohých prípadoch môže byť do procesu spracovania zapojený aj sprostredkovateľ – teda firma alebo jednotlivec, ktorý údaje spracúva na základe zmluvy s prevádzkovateľom.
Rozdelenie zodpovednosti podľa GDPR:
- Prevádzkovateľ – nahlasuje únik úradu a niekedy aj dotknutým osobám
- Sprostredkovateľ – má povinnosť bezodkladne informovať prevádzkovateľa
Je dôležité mať v zmluvných vzťahoch nastavene jasné mechanizmy oznamovania incidentov medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom, aby sa dodržala lehota 72 hodín.
Akým spôsobom sa únik osobných údajov nahlasuje?
Na Slovensku sa únik osobných údajov nahlasuje prostredníctvom formulára zverejneného na oficiálnej stránke Úradu na ochranu osobných údajov SR (dataprotection.gov.sk).
Spôsoby nahlásenia:
- Elektronicky – vyplnením formulára priamo na webstránke úradu cez eID alebo portál slovensko.sk
- E-mailom – zaslaním vyplneného pdf formulára na oficiálnu e-mailovú adresu ÚOOÚ
- Poštou – fyzickým doručením na adresu úradu
Najčastejšie využívaná forma je elektronická, ktorá je najrýchlejšia a najpružnejšia.
Obsah formulára pre nahlásenie úniku
Formulár na nahlásenie porušenia obsahuje viacero kľúčových sekcií, ktoré majú za cieľ poskytnúť úradu čo najpresnejšie údaje na vyhodnotenie incidentu.
Základné časti formulára:
- Identifikácia prevádzkovateľa
- Dátum a čas porušenia
- Opis incidentu (čo sa stalo, ako k tomu došlo)
- Povaha údajov (aké údaje boli dotknuté, kategórie osôb)
- Možné dôsledky pre dotknuté osoby
- Opatrenia na zmiernenie následkov a prevenciu
- Kontaktná osoba pre doplňujúce informácie
Tieto sekcie je potrebné vyplniť čím podrobnejšie. Ak nie sú v čase nahlásenia známe všetky okolnosti, možno doplnenia zaslať neskôr.
Kedy nie je treba hlásiť únik?
Nie každý incident s údajmi automaticky musí byť nahlásený. GDPR stanovuje, že nahlásenie nie je potrebné, ak je pravdepodobné, že porušenie nepredstavuje riziko pre práva a slobody fyzických osôb.
Príklady, keď nahlásenie nie je nutné:
- Napríklad ak bol dokument s údajmi odoslaný omylom v rámci internej siete, ale bol neotvorený vymazaný a zabezpečený
- Pri technickej chybe, ktorá neumožnila prístup osobám mimo autorizovaných pracovníkov
Dôležité je odvodiť riziko pre dotknuté osoby a niekedy si tento posudok zaznamenať v internom registri porušení, aj keď sa incident nenahlásil.
Povinnosť informovať dotknuté osoby
Okrem notifikácie Úradu môže byť organizácia povinná informovať aj samotných dotknutých jednotlivcov. Toto sa však vyžaduje len v prípade, že porušenie môže viesť k vysokému riziku pre práva a slobody fyzických osôb.
Informovanie dotknutej osoby musí obsahovať:
- Jasný a zrozumiteľný opis incidentu
- Možné dôsledky
- Odporúčania, ako sa chrániť (zmena hesiel, monitorovanie účtu a pod.)
- Kontaktné údaje zodpovednej osoby (napr. DPO)
Ak organizácia urobila primerané technické opatrenia (napr. šifrovanie údajov), môže byť táto oznamovacia povinnosť voči dotknutým osobám vyňatá.
Odporúčania pre prevenciu únikov
Prevencia je vždy lepšia než riešenie následkov. Preto by každá organizácia mala mať implementované bezpečnostné, organizačné a technické opatrenia na ochranu údajov.
Odporúčané opatrenia:
- Zabezpečenie systémov (firewally, antivírusy, aktualizácie softvéru)
- Školenia pre zamestnancov o ochrane údajov
- Interná politika hlásenia bezpečnostných incidentov
- Pravidelné audity bezpečnosti
- Pravidlá pre prácu s prenosnými zariadeniami a USB kľúčmi
Organizácie by si tiež mali pravidelne testovať svoj reakčný plán na incidenty (tzv. „incident response plan“), aby vedeli rýchlo reagovať v prípade porušenia.
Záver
Formulár na nahlásenie úniku osobných údajov je dostupný a jeho správne vyplnenie je nevyhnutné na splnenie povinností v súlade s GDPR. Okrem samotného nahlásenia je veľmi dôležité analyzovať incident, vyvodiť dôsledky a prijať opatrenia, ktoré zamedzia podobným porušeniam v budúcnosti.
Únik údajov sa môže stať aj tým najopatrnejším organizáciám. Dôležité je konať rýchlo, zodpovedne a transparentne. Funkčný systém prevencie v kombinácii s dobre pripraveným reakčným plánom je efektívnym prostriedkom na ochranu osobných údajov a udržanie dôvery verejnosti.
Pre koho je služba ochrany utajovaných skutočností určená?
Ochrana utajovaných skutočností je odborná služba, ktorá zabezpečuje ochranu citlivých informácií pred zverejnením, stratou alebo zneužitím. Je určená pre organizácie a jednotlivcov, ktorí pri svojej práci alebo podnikaní manipulujú s informáciami, ktoré sú predmetom štátneho alebo obchodného tajomstva. Tieto informácie môžu mať strategický, bezpečnostný alebo obchodný význam a ich neoprávnené sprístupnenie by mohlo ohroziť národnú bezpečnosť, verejný poriadok alebo konkurencieschopnosť podniku. V tomto článku si vysvetlíme, kto konkrétne je oprávnený využívať túto službu, aké povinnosti a náležitosti to obnáša, a ako môže ochrana utajovaných skutočností pomôcť organizáciám splniť legislatívne požiadavky v oblasti bezpečnosti informácií.
Čo sú utajované skutočnosti a prečo ich treba chrániť
Utajované skutočnosti predstavujú informácie, ktorých zverejnenie môže spôsobiť škodu štátu, firmám alebo bezpečnosti obyvateľstva. Podľa slovenského zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností sú tieto informácie zaradené do štyroch stupňov utajenia: prísne tajné, tajné, dôverné a vyhradené.
Ich ochrana je povinnosťou všetkých subjektov, ktoré s nimi prichádzajú do kontaktu, a zahŕňa organizačné, technické a personálne opatrenia na zamedzenie ich neoprávneného sprístupnenia. Cieľom je zabezpečiť, aby utajované informácie zostali v rukách oprávnených osôb a neboli predmetom kybernetických útokov, priemyselnej špionáže alebo iných bezpečnostných incidentov.
Kto môže využívať službu ochrany utajovaných skutočností
Nie každá organizácia má vlastné zdroje a kapacity na implementáciu komplexných bezpečnostných opatrení. Preto je služba ochrany utajovaných skutočností určená širokému spektru subjektov, ktoré spĺňajú určité legislatívne a prevádzkové kritériá.
1. Štátne inštitúcie a orgány verejnej správy
Ministerstvá, súdy, orgány činné v trestnom konaní, samosprávy či ďalšie verejné inštitúcie často pracujú s informáciami, ktoré sú predmetom utajenia. Tieto organizácie musia spĺňať prísne bezpečnostné normy a zabezpečiť, aby zamestnanci pracujúci s takýmto typom dát boli dôveryhodní a vyškolení. Služba ochrany im pomáha s implementáciou politík bezpečnosti, školením a auditmi.
2. Obranný a bezpečnostný priemysel
Firmy pôsobiace v oblasti armádnych technológií, súkromné bezpečnostné služby a subdodávatelia obranných zmlúv často uzatvárajú kontrakty, ktoré si vyžadujú manipuláciu so spravodajskými alebo tajnými dokumentmi. Služba ochrany im umožňuje preukázať dodržiavanie zákonom stanovených požiadaviek a uchádzať sa o verejné obstarávania v citlivých sektoroch.
3. Výskumné inštitúcie a univerzity
Pri výskume vojenských technológií, pokročilých IT systémov alebo ochrane kritickej infraštruktúry sa často pracuje s utajovanými skutočnosťami. Ochranná služba zaisťuje fyzickú aj logickú bezpečnosť informácií vo výskumnom procese a podporuje spoluprácu s bezpečnostnými zložkami štátu.
4. Podnikateľské subjekty s prístupom k štátnym alebo obranným projektom
Niektoré firmy môžu svojím zameraním patriť do skupiny tzv. „strategických partnerov štátu“. Títo partneri musia mať vysporiadané otázky bezpečnostného manažmentu, pretože pri spolupráci so štátom sa môžu dostať do styku s dôvernými dokumentmi. Služba im pomáha získať bezpečnostné previerky, nastaviť interné smernice a spravovať riziká.
Čo služba ochrany utajovaných skutočností zahŕňa
Táto služba nie je len o inštalácii bezpečnostných systémov – pokrýva komplexné spektrum aktivít:
- Bezpečnostné audity – identifikovanie zraniteľných miest v rámci organizácie
- Vypracovanie bezpečnostných projektov – návrh a implementácia bezpečnostnej politiky
- Školenie personálu – výcvik zamestnancov v zaobchádzaní s utajovanými informáciami
- Konzultácie pri získavaní osvedčení – pomoc pri vybavení bezpečnostnej previerky od NBÚ
- Priebežná bezpečnostná správa – monitoring a zlepšovanie systémov ochrany
Aké výhody prináša využívanie odborných bezpečnostných služieb
Spolupráca s profesionálnou spoločnosťou, ktorá sa venuje ochrane utajovaných skutočností, prináša niekoľko zásadných výhod:
- Zníženie rizika úniku informácií – správnymi opatreniami sa eliminuje možnosť ľudského či technického zlyhania
- Súlad s legislatívou – splnenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 215/2004 Z. z.
- Získanie dôvery obchodných partnerov – preukázaním bezpečnostnej pripravenosti
- Prístup k strategickým projektom – len subjekty s bezpečnostnou prestížou majú prístup k obrannému sektoru či verejným tendrom
Postup pri zavádzaní ochrany utajovaných skutočností vo firme
Každý subjekt, ktorý má manipulovať s utajovanými skutočnosťami, musí podstúpiť komplexný proces prípravy, ktorý zahŕňa:
- Analýzu rizík – identifikácia potenciálnych hrozieb a určenie citlivých miest
- Vypracovanie bezpečnostného projektu – dokumentácia politiky ochrany
- Školenie zamestnancov – oboznámenie s pravidlami a praktikami
- Technická realizácia – implementácia kamerových systémov, kontroly prístupu a fyzickej ochrany
- Návrh a implementácia logických bezpečnostných opatrení – šifrovanie dát, oprávnenia v systéme, bezpečnosť siete
- Komunikácia s národným bezpečnostným úradom – podanie žiadostí o osvedčenia
Záver: Kto najviac profituje zo služby ochrany utajovaných skutočností
Každý subjekt, ktorý manipuluje s citlivými alebo utajovanými informáciami, by mal považovať službu ochrany utajovaných skutočností za kľúčový prvok svojho bezpečnostného systému. Najviac z nej profitujú organizácie, ktoré:
- Spolupracujú so štátom alebo obranou
- Sú súčasťou vývoja inovatívnych a technicky náročných riešení
- Spravujú dáta zákazníkov či verejné informácie
- Sú súčasťou kritickej infraštruktúry (telekomunikácie, doprava, energetika)
Investícia do bezpečnosti nie je dnes len povinnosťou, ale aj konkurenčnou výhodou a známkou profesionality každého moderného podniku či inštitúcie.
GDPR – základné informácie
Čo patrí k osobným údajom?
Osobné údaje predstavujú akékoľvek informácie, ktoré sa týkajú identifikovateľnej živej osoby. Inými slovami, ak je možné priradiť dané údaje konkrétnemu človeku – ide o osobný údaj. Takéto údaje podliehajú ochrane podľa nariadenia GDPR a národnej legislatívy, čo znamená, že ich spracúvanie musí byť legálne, transparentné a odôvodnené. Identifikácia osoby môže byť priamym aj nepriamym spôsobom – napríklad pomocou mena alebo e-mailovej adresy, ale aj prostredníctvom jedinečnej kombinácie údajov.
V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, čo všetko patrí medzi osobné údaje, aké existujú ich typy, ako sa spracúvajú a aké máte ako jednotlivci práva. Článok je rozdelený do logických častí, ktoré vám pomôžu detailne pochopiť danú problematiku a pripraviť sa na jej praktické aspekty – či už ako fyzická osoba, podnikateľ alebo zamestnávateľ.
Definícia osobných údajov
Podľa článku 4 nariadenia GDPR (General Data Protection Regulation) je osobným údajom každá informácia, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby – teda „dotknutej osoby“.
Identifikovateľnou osobou je osoba, ktorú možno priamo alebo nepriamo identifikovať, najmä prostredníctvom:
- Mena a priezviska
- Identifikačného čísla (napr. rodné číslo, číslo OP)
- Lokalizačných údajov
- Online identifikátora (IP adresa, cookies)
- Jedného alebo viacerých prvkov, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto osoby
Kategórie osobných údajov
Nie všetky osobné údaje sú rovnaké. Niektoré z nich majú špeciálny stupeň ochrany z dôvodu svojej citlivosti. Rozdeľujeme ich do viacerých kategórií:
1. Bežné osobné údaje
Ide o údaje, ktoré bežne používame v každodennom kontakte:
- Meno a priezvisko
- Adresa trvalého pobytu
- Telefónne číslo
- E-mailová adresa
- Dátum narodenia
- Číslo občianskeho preukazu
2. Osobitné kategórie údajov (citlivé údaje)
Tieto údaje odhaľujú viac o osobe a sú chránené výraznejšie. Zákon povoľuje ich spracúvanie iba vo výnimočných prípadoch:
- Údaje o rasovom alebo etnickom pôvode
- Politické názory
- Náboženské alebo filozofické presvedčenie
- Členstvo v odborových organizáciách
- Genetické údaje
- Biometrické údaje slúžiace na identifikáciu osoby (napr. odtlačky prstov, sken sietnice)
- Zdravotné údaje
- Údaje o sexuálnom živote alebo sexuálnej orientácii
3. Pseudonymizované a anonymizované údaje
Aj tieto majú špecifické postavenie:
- Pseudonymizované údaje: Údaje, ktoré nemožno bez dodatočných informácií priradiť ku konkrétnej osobe. Stále však ide o osobné údaje.
- Anonymizované údaje: Údaje, ktoré už nie je možné spätne priradiť ku konkrétnej osobe. Tieto už nie sú považované za osobné údaje.
Ako identifikovať osobný údaj?
Určiť, či ide o osobný údaj, si vyžaduje nasledovné otázky:
- Môže tento údaj priamo alebo nepriamo identifikovať konkrétnu fyzickú osobu?
- Existuje kombinácia údajov, ktorá umožní identifikáciu?
- Obsahuje údaj informáciu o fyzickej osobe, jej identite, zvykoch, správaní, postoji?
Ak odpoveď na ktorúkoľvek otázku znie „áno“, ide o osobný údaj.
Kto spracúva osobné údaje?
S osobnými údajmi bežne prichádzajú do kontaktu rôzne subjekty:
- Zamestnávatelia: evidujú údaje o zamestnancoch
- Webové stránky: spracúvajú údaje návštevníkov cez kontaktné formuláre alebo cookies
- Sociálne siete: spracúvajú obrovské množstvo osobných údajov
- Úrady a štátne inštitúcie: vedú registre, úradné spisy atď.
Tieto subjekty majú povinnosť dodržiavať zásady zákonného spracovania údajov podľa GDPR.
Vaše práva v súvislosti s osobnými údajmi
Ako dotknutá osoba máte právo vedieť o tom, či a ako sa vaše údaje spracúvajú. GDPR definuje niekoľko základných práv:
- Právo na informácie: dozvedieť sa, kto spracúva vaše údaje a za akým účelom
- Právo na prístup k údajom: máte právo získať kópiu svojich osobných údajov
- Právo na opravu: v prípade nesprávnych alebo neaktuálnych údajov
- Právo na výmaz („právo byť zabudnutý“): ak už nie je dôvod na ich ďalšie spracovanie
- Právo na obmedzenie spracúvania
- Právo na prenosnosť údajov
- Právo namietať voči spracúvaniu
Bezpečnosť spracovania osobných údajov
Spracovanie osobných údajov si vyžaduje prijatie technických a organizačných opatrení zo strany spracovateľov, ktorí musia zabezpečiť:
- Dostatočné zabezpečenie databáz
- Aktualizované softvérové riešenia
- Školenia zamestnancov
- Pravidelné audity a kontroly
V prípade úniku údajov je subjekt povinný túto skutočnosť oznámiť Úradu na ochranu osobných údajov a v istých prípadoch aj dotknutým osobám.
Osobné údaje v digitálnom priestore
Obrovské množstvo osobných údajov dnes cirkuluje cez digitálne technológie:
- Webové stránky: zaznamenávajú IP adresy, cookies, registračné údaje
- Mobilné aplikácie: vyžadujú prístup k polohovým dátam, mediálnemu obsahu či kontaktom
- E-shopy: evidujú osobné aj platobné informácie
Všetky tieto prípady vyžadujú riadne informovanie dotknutých osôb a získanie ich súhlasu so spracovaním údajov, ak to vyžaduje zákon.
Záver
Osobné údaje sú citlivou súčasťou identity každého jedného človeka. Správne pochopenie toho, čo medzi ne patrí, je nevyhnutné pre bežného občana aj profesionála v podnikaní. V digitálnom svete, kde sú údaje neustále odovzdávané a spracovávané, je ochrana týchto údajov dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Znalosť GDPR predpisov a uplatňovanie zásad spracovania osobných údajov vedie k väčšej dôvere medzi organizáciami a jednotlivcami, pričom zároveň chráni súkromie každého z nás.
Pre koho je služba ochrany utajovaných skutočností určená?
Ochrana utajovaných skutočností je odborná služba, ktorá zabezpečuje ochranu citlivých informácií pred zverejnením, stratou alebo zneužitím. Je určená pre organizácie a jednotlivcov, ktorí pri svojej práci alebo podnikaní manipulujú s informáciami, ktoré sú predmetom štátneho alebo obchodného tajomstva. Tieto informácie môžu mať strategický, bezpečnostný alebo obchodný význam a ich neoprávnené sprístupnenie by mohlo ohroziť národnú bezpečnosť, verejný poriadok alebo konkurencieschopnosť podniku. V tomto článku si vysvetlíme, kto konkrétne je oprávnený využívať túto službu, aké povinnosti a náležitosti to obnáša, a ako môže ochrana utajovaných skutočností pomôcť organizáciám splniť legislatívne požiadavky v oblasti bezpečnosti informácií.
Čo sú utajované skutočnosti a prečo ich treba chrániť
Utajované skutočnosti predstavujú informácie, ktorých zverejnenie môže spôsobiť škodu štátu, firmám alebo bezpečnosti obyvateľstva. Podľa slovenského zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností sú tieto informácie zaradené do štyroch stupňov utajenia: prísne tajné, tajné, dôverné a vyhradené.
Ich ochrana je povinnosťou všetkých subjektov, ktoré s nimi prichádzajú do kontaktu, a zahŕňa organizačné, technické a personálne opatrenia na zamedzenie ich neoprávneného sprístupnenia. Cieľom je zabezpečiť, aby utajované informácie zostali v rukách oprávnených osôb a neboli predmetom kybernetických útokov, priemyselnej špionáže alebo iných bezpečnostných incidentov.
Kto môže využívať službu ochrany utajovaných skutočností
Nie každá organizácia má vlastné zdroje a kapacity na implementáciu komplexných bezpečnostných opatrení. Preto je služba ochrany utajovaných skutočností určená širokému spektru subjektov, ktoré spĺňajú určité legislatívne a prevádzkové kritériá.
1. Štátne inštitúcie a orgány verejnej správy
Ministerstvá, súdy, orgány činné v trestnom konaní, samosprávy či ďalšie verejné inštitúcie často pracujú s informáciami, ktoré sú predmetom utajenia. Tieto organizácie musia spĺňať prísne bezpečnostné normy a zabezpečiť, aby zamestnanci pracujúci s takýmto typom dát boli dôveryhodní a vyškolení. Služba ochrany im pomáha s implementáciou politík bezpečnosti, školením a auditmi.
2. Obranný a bezpečnostný priemysel
Firmy pôsobiace v oblasti armádnych technológií, súkromné bezpečnostné služby a subdodávatelia obranných zmlúv často uzatvárajú kontrakty, ktoré si vyžadujú manipuláciu so spravodajskými alebo tajnými dokumentmi. Služba ochrany im umožňuje preukázať dodržiavanie zákonom stanovených požiadaviek a uchádzať sa o verejné obstarávania v citlivých sektoroch.
3. Výskumné inštitúcie a univerzity
Pri výskume vojenských technológií, pokročilých IT systémov alebo ochrane kritickej infraštruktúry sa často pracuje s utajovanými skutočnosťami. Ochranná služba zaisťuje fyzickú aj logickú bezpečnosť informácií vo výskumnom procese a podporuje spoluprácu s bezpečnostnými zložkami štátu.
4. Podnikateľské subjekty s prístupom k štátnym alebo obranným projektom
Niektoré firmy môžu svojím zameraním patriť do skupiny tzv. „strategických partnerov štátu“. Títo partneri musia mať vysporiadané otázky bezpečnostného manažmentu, pretože pri spolupráci so štátom sa môžu dostať do styku s dôvernými dokumentmi. Služba im pomáha získať bezpečnostné previerky, nastaviť interné smernice a spravovať riziká.
Čo služba ochrany utajovaných skutočností zahŕňa
Táto služba nie je len o inštalácii bezpečnostných systémov – pokrýva komplexné spektrum aktivít:
- Bezpečnostné audity – identifikovanie zraniteľných miest v rámci organizácie
- Vypracovanie bezpečnostných projektov – návrh a implementácia bezpečnostnej politiky
- Školenie personálu – výcvik zamestnancov v zaobchádzaní s utajovanými informáciami
- Konzultácie pri získavaní osvedčení – pomoc pri vybavení bezpečnostnej previerky od NBÚ
- Priebežná bezpečnostná správa – monitoring a zlepšovanie systémov ochrany
Aké výhody prináša využívanie odborných bezpečnostných služieb
Spolupráca s profesionálnou spoločnosťou, ktorá sa venuje ochrane utajovaných skutočností, prináša niekoľko zásadných výhod:
- Zníženie rizika úniku informácií – správnymi opatreniami sa eliminuje možnosť ľudského či technického zlyhania
- Súlad s legislatívou – splnenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 215/2004 Z. z.
- Získanie dôvery obchodných partnerov – preukázaním bezpečnostnej pripravenosti
- Prístup k strategickým projektom – len subjekty s bezpečnostnou prestížou majú prístup k obrannému sektoru či verejným tendrom
Postup pri zavádzaní ochrany utajovaných skutočností vo firme
Každý subjekt, ktorý má manipulovať s utajovanými skutočnosťami, musí podstúpiť komplexný proces prípravy, ktorý zahŕňa:
- Analýzu rizík – identifikácia potenciálnych hrozieb a určenie citlivých miest
- Vypracovanie bezpečnostného projektu – dokumentácia politiky ochrany
- Školenie zamestnancov – oboznámenie s pravidlami a praktikami
- Technická realizácia – implementácia kamerových systémov, kontroly prístupu a fyzickej ochrany
- Návrh a implementácia logických bezpečnostných opatrení – šifrovanie dát, oprávnenia v systéme, bezpečnosť siete
- Komunikácia s národným bezpečnostným úradom – podanie žiadostí o osvedčenia
Záver: Kto najviac profituje zo služby ochrany utajovaných skutočností
Každý subjekt, ktorý manipuluje s citlivými alebo utajovanými informáciami, by mal považovať službu ochrany utajovaných skutočností za kľúčový prvok svojho bezpečnostného systému. Najviac z nej profitujú organizácie, ktoré:
- Spolupracujú so štátom alebo obranou
- Sú súčasťou vývoja inovatívnych a technicky náročných riešení
- Spravujú dáta zákazníkov či verejné informácie
- Sú súčasťou kritickej infraštruktúry (telekomunikácie, doprava, energetika)
Investícia do bezpečnosti nie je dnes len povinnosťou, ale aj konkurenčnou výhodou a známkou profesionality každého moderného podniku či inštitúcie.
Bezpečnostné projekty
Aké vysoké poistenie poskytujete?
Na otázku „Aké vysoké poistenie poskytujete?“ odpovedáme: Výška poistného krytia závisí od typu poistenia, individuálnych potrieb klienta a podmienok konkrétnej poisťovne. Každé poistenie má svoje špecifiká a limity, ktoré ovplyvňujú, aká vysoká suma bude klientovi preplatená v prípade poistnej udalosti. V tomto článku detailne rozoberieme, aké výšky poistenia môžete očakávať pri rôznych druhoch poistenia, ako sa určujú limity poistného krytia a aké faktory ovplyvňujú konečnú výšku poistenej sumy. Tiež sa pozrieme na to, kedy sa oplatí investovať do vyššieho krytia a ako vyhodnotiť, čo je pre vás optimálne riešenie. Získate aj praktické tipy, ktoré vám pomôžu lepšie pochopiť svet poisťovníctva a urobiť informované rozhodnutie pri výbere poistky.
Porozumenie základom poistného krytia
Predtým, než sa pozrieme na konkrétne výšky poistenia, je dôležité pochopiť, čo vlastne poistné krytie znamená. Poistné krytie je maximálna suma, ktorú poisťovňa vyplatí poistenému v prípade poistnej udalosti. Táto suma je uvedená v poistnej zmluve a závisí od viacerých faktorov.
Medzi hlavné prvky poistného krytia patria:
- Poistná suma – maximálna výška finančnej náhrady
- Spoluúčasť – suma, ktorú si klient uhrádza sám
- Výluky z poistenia – prípady, ktoré poistenie nekryje
- Limity pre jednotlivé riziká – špecifická výška krytia pre konkrétny typ škody
Z týchto prvkov je zrejmé, že samotná poistná suma nemusí byť konečným číslom, ktoré vám bude v prípade škody preplatené. Je preto dôležité dôkladne čítať poistné podmienky.
Aké druhy poistenia ovplyvňujú výšku krytia
Rôzne typy poistenia majú odlišné mechanizmy určovania poistného krytia. Každý typ je špecifický a slúži na pokrytie iného rizika.
1. Životné poistenie
Pri životnom poistení si klient väčšinou sám stanovuje výšku poistnej sumy, ktorá má byť vyplatená v prípade smrti, vážnej choroby alebo trvalej invalidity.
- Odporúčaná výška: 3-5-násobok ročného príjmu poisteného
- Ovplyvňujúce faktory: vek, príjem, počet závislých osôb, záväzky ako hypotéka či úvery
2. Poistenie majetku
V prípade poistenia nehnuteľnosti alebo domácnosti sa poistná suma určuje podľa hodnoty vášho majetku.
- Pri poistení nehnuteľnosti: poistná suma by mala zodpovedať trhovej alebo novej cene nehnuteľnosti
- Pri poistení domácnosti: celková hodnota vybavenia (nábytok, elektronika, šperky atď.)
3. Cestovné poistenie
Cestovné poistenie má limity pre jednotlivé oblasti krytia ako napr. zdravotná starostlivosť, stratená batožina alebo právna asistencia.
- Zdravotné poistenie v zahraničí: minimálne 100 000 € (odporúča sa až 250 000 – 500 000 €)
- Poistenie batožiny: do 2 000 €
Faktory ovplyvňujúce výšku poistenia
Ako sa teda určuje výška poistenia? Poisťovne zohľadňujú množstvo kritérií, medzi ktoré patrí:
- Typ poistenia
- Rizikový profil klienta (napr. vek, pracovná činnosť, zdravotný stav)
- Hodnota poisteného objektu alebo zdravia
- Geografická lokalita
- Počet poistných rizík, ktoré chce klient pokryť
Niektoré poistenia, ako napríklad havarijné poistenie auta, tiež zohľadňujú vek a technický stav vozidla.
Kedy sa oplatí vyššie poistné krytie?
Vyššia poistná suma automaticky znamená vyššiu ochranu, no zároveň aj vyššie mesačné alebo ročné poistné. Preto je potrebné zvážiť, kedy sa vám vyššie krytie skutočne oplatí.
Situácie, kedy sa vyššie krytie odporúča:
- Máte hypotéku alebo iné dlhodobé záväzky
- Váš príjem je jediným zdrojom obživy pre rodinu
- Hodnota vášho majetku (napr. nehnuteľnosti) je nadpriemerná
- Cestujete často do zahraničia, do krajín s nákladnou zdravotnou starostlivosťou
Naopak, ak máte dostatok finančnej rezervy a nízke rizikové faktory, môžete si dovoliť aj nižšie krytie – vždy však s vedomím, že v prípade škody bude plnenie obmedzené.
Najčastejšie chyby pri výbere poistnej sumy
Veľa ľudí robí chybu už pri samotnom uzatváraní poistky, keď sa riadia výlučne najnižšou cenou. Tu sú najbežnejšie omyly:
- Podpoistenie: Poistná suma je nižšia ako skutočná hodnota objektu, čo môže viesť k čiastočnému plneniu.
- Prepoistenie: Platíte za poistnú sumu, ktorá nemá reálny základ, a tým prichádzate zbytočne o peniaze.
- Zanedbanie aktualizácie poistenia: Neaktualizujete poistku napríklad po rekonštrukcii alebo po kúpe nových cenností.
Odporúčania na správne nastavenie poistenia
Aby ste si nastavili optimálne poistenie, riaďte sa podľa týchto krokov:
- Spravte si súpis hodnôt: Vyčíslenie majetku či hodnoty života vám pomôže určiť reálne čísla.
- Zohľadnite všetky riziká: Nielen tie najpravdepodobnejšie, ale aj tie zriedkavejšie, no s vážnymi dôsledkami.
- Konzultujte so špecialistom: Finančný poradca alebo poisťovací agent vám pomôže vybrať vhodné krytie.
- Čítajte poistné podmienky: Detaily ako spoluúčasť alebo výluky môžu rozhodnúť o vašej spokojnosti.
- Aktualizujte poistku: Príjem, majetok a rodinné podmienky sa menia – poistenie by malo odrážať aktuálnu situáciu.
Záver a odporúčanie pri výbere výšky poistenia
Výška poistenia nie je univerzálne číslo – je výsledkom dôkladného zváženia vašich potrieb, hodnoty majetku a rizikových faktorov. Nebojte sa investovať do vyššieho krytia, ak vám to zabezpečí pokoj na duši. Na druhej strane, netreba zbytočne preplácať za nekvalifikované poistky. Najlepší prístup je individuálne prispôsobené poistenie, ktoré sedí vašej životnej situácii.
Nezabúdajte: dobre nastavené poistenie je investícia do vašej istoty – a výška krytia by mala reflektovať reálne riziká, ktorým čelíte.
Čo zahŕňa bezpečnostný projekt?
Bezpečnostný projekt je kľúčovým dokumentom pre každý objekt či zariadenie, ktorý vyžaduje technické zabezpečenie podľa zákona o ochrane majetku, osôb alebo kritickej infraštruktúry. Tento projekt vypracúva kvalifikovaná osoba a slúži ako východiskový bod pri plánovaní a realizácii bezpečnostných systémov. Jeho cieľom je komplexne zhodnotiť bezpečnostné riziká a navrhnúť adekvátne opatrenia na ich elimináciu alebo zmiernenie.
Bezpečnostný projekt nie je len formálny dokument, ale predstavuje celkový koncept zabezpečenia konkrétneho objektu – od návrhu kamerového systému, cez kontrolu prístupu až po fyzickú ochranu a zabezpečenie informačných technológií. Požiadavky na takýto projekt sa riadia legislatívou Slovenskej republiky a jeho súčasťou by mala byť aj technická dokumentácia, záznamy o rizikách a návrhy konkrétnych opatrení. V nasledujúcich kapitolách sa podrobne pozrieme, čo všetko projekt obsahuje, kto ho môže vyhotoviť, aký je jeho právny rámec a prečo je v dnešnej dobe čoraz dôležitejší pre firmy i verejné inštitúcie.
Právny rámec bezpečnostného projektu
Bezpečnostný projekt nie je len interný dokument organizácie – jeho vypracovanie a obsahové náležitosti sú často definované priamo zákonom, napríklad zákonom č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti.
Kedy je projekt povinný?
Vypracovanie bezpečnostného projektu je povinné najmä v nasledovných prípadoch:
- Pri ochrane objektov zaradených do kategórie významného majetku
- Pre firmy, ktoré poskytujú bezpečnostné služby (napr. SBS)
- V organizáciách verejného sektora (napr. nemocnice, školy, úrady)
- Pri návrhu systému technickej ochrany (napr. kamerové systémy, alarmy)
Právna zodpovednosť
Vlastník alebo správca objektu, pre ktorý je bezpečnostný projekt vypracovaný, je zodpovedný za jeho správne a aktuálne vypracovanie. Projekt sa spravidla vyžaduje aj pri kolaudáciách alebo pri zmene využitia budovy, kde sa preveruje funkčnosť navrhnutých bezpečnostných riešení.
Obsah bezpečnostného projektu
Bezpečnostný projekt má presne stanovenú štruktúru a musí pokrývať všetky dôležité oblasti zabezpečenia. Jeho podoba môže byť vždy prispôsobená konkrétnym rizikám a charakteristikám objektu, avšak všeobecný rámec ostáva rovnaký.
Základné časti projektu:
- Identifikačné údaje objektu – adresa, vlastníctvo, využitie budovy, druh činnosti
- Analýza rizík – hodnotenie zraniteľných bodov, hrozieb a pravdepodobnosti incidentov
- Technické opatrenia – návrh zabezpečovacích systémov (kamerový systém, EZS, SKS atď.)
- Organizačné opatrenia – režim vstupe do objektu, zamestnanci, školenia, návštevný poriadok
- Fyzická ochrana – zabezpečovacie prvky ako zámky, mreže, dvere, perimetrová ochrana
- Plán reakcie na incidenty – postupy v prípade krádeže, požiaru či iného narušenia bezpečnosti
- Správa systému – mapovanie údržby, revízií a kontroly bezpečnostných prvkov
Technická dokumentácia
Súčasťou každého bezpečnostného projektu musí byť aj technická dokumentácia, napríklad schémy zapojenia, umiestnenie kamier, výpisy z katalógových listov použitých zariadení, atď.
Kto môže vypracovať bezpečnostný projekt?
Aby mal bezpečnostný projekt právnu váhu, musí ho vypracovať oprávnená osoba – špecialista na bezpečnostné systémy so špeciálnou kvalifikáciou a zvyčajne aj licenciou.
Oprávnené osoby:
- Bezpečnostný technik akreditovaný podľa zákona č. 124/2006 Z.z.
- Fyzické osoby s koncesionovanou živnosťou „Služby súkromnej bezpečnosti“
- Odborní projektanti s technickým vzdelaním a certifikáciou
V mnohých prípadoch sa odporúča využiť služby externej bezpečnostnej firmy, ktorá okrem projektu zabezpečí aj samotnú realizáciu navrhnutých opatrení a ich dlhodobú údržbu.
Analýza rizík ako základ bezpečnostnej stratégie
Najzásadnejšou súčasťou každého bezpečnostného projektu je analýza rizík. Tá predstavuje hlboké preskúmanie potenciálnych hrozieb a ich dopadu na chod objektu alebo organizácie.
Klasifikácia rizík
Riziká možno rozdeliť podľa typu:
- Fyzické riziká – vlámania, krádeže, vandalizmus
- Technické riziká – zlyhanie systémov, výpadky prúdu
- Ľudské riziká – neoprávnený vstup, sabotáže, vnútorné hrozby
- Prírodné riziká – požiar, povodeň, zemetrasenie
Vyhodnotenie pravdepodobnosti a dopadu
Pre každé riziko sa určuje:
- Pravdepodobnosť výskytu (nízka, stredná, vysoká)
- Možný dopad (finančný, operačný, reputačný)
Cieľom je navrhnúť technické alebo organizačné opatrenia, ktoré riziká minimalizujú na akceptovateľnú úroveň.
Implementácia navrhnutého systému ochrany
Po vypracovaní projektu nasleduje jeho prechod do praxe. Dôležité je, aby systém neostal len na papieri, ale bol reálne zavedený a funkčný.
Etapy implementácie:
- Výber dodávateľa bezpečnostnej techniky a služieb
- Inštalácia a konfigurácia zariadení (kamerové systémy, čidlá, prístupové systémy)
- Zaškolenie personálu
- Testovanie funkčnosti systému
- Odovzdanie do prevádzky
Prečo je bezpečnostný projekt nevyhnutný?
V súčasnosti čelíme rastúcemu množstvu bezpečnostných hrozieb – od bežnej kriminality až po kybernetické útoky. Z tohto dôvodu už nestačí len „mať kameru na stene“ – je potrebná komplexná bezpečnostná stratégia, ktorú zabezpečuje práve kvalitne vypracovaný bezpečnostný projekt.
Hlavné výhody:
- Ochrana života, zdravia a majetku
- Redukcia právnej zodpovednosti v prípade incidentu
- Spĺňanie zákonných požiadaviek
- Zvýšenie dôveryhodnosti objektu (napr. pre nájomníkov, zákazníkov, zamestnancov)
Záver a odporúčania
Bezpečnostný projekt je nevyhnutným nástrojom modernej ochrany objektov a organizácií. Poskytuje systematický pohľad na hrozby a navrhuje efektívne opatrenia na ich elimináciu. Vypracovanie tohto dokumentu by nemalo byť len formalitou, ale reálnym krokom k zabezpečeniu majetku a ľudských životov.
Odporúčame:
- Vždy vyberať kvalifikovaného odborníka na vypracovanie projektu
- Projekt pravidelne aktualizovať podľa meniacej sa situácie
- Kombinovať technické, fyzické aj organizačné opatrenia
Kvalitný bezpečnostný projekt nie je náklad, ale investícia, ktorá sa pri prvom bezpečnostnom incidente násobne vráti.
GDPR incidenty a bezpečnostné porušenia
Existuje formulár pre nahlásenie úniku osobných údajov?
Áno, existuje formulár pre nahlásenie úniku osobných údajov, a jeho využitie je kľúčovým krokom pri zabezpečení súladu s nariadením GDPR (General Data Protection Regulation). Každý prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ spracúvajúci osobné údaje je povinný oznámiť porušenie ochrany údajov dozorujúcemu orgánu, pokiaľ je pravdepodobné, že dané porušenie predstavuje riziko pre práva a slobody fyzických osôb.
Únik osobných údajov môže mať rôzne formy – od hackerských útokov cez neúmyselné odoslanie údajov nesprávnej osobe až po stratu fyzických nosičov dát. Ohlásenie takéhoto incidentu je mimoriadne dôležité – jednak zákonne, ale aj z pohľadu zníženia reputačného rizika a budovania dôvery u klientov. Slovenský Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) poskytuje prevádzkovateľom špecifický online formulár, prostredníctvom ktorého je možné tento proces jednoducho a efektívne zvládnuť.
V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako vyzerá postup nahlasovania úniku, kedy je nutné ho nahlásiť, čo by mal formulár obsahovať a ako sa pripraviť na možné kontroly zo strany ÚOOÚ. Zároveň ponúkneme odporúčania pre prevenciu a správne nastavenie bezpečnostných opatrení.
Čo je to únik osobných údajov a prečo je dôležité ho nahlásiť?
Únik osobných údajov je udalosť, pri ktorej dôjde k neoprávnenému prístupu, odhaleniu, strate, poškodeniu alebo zničeniu osobných údajov. Podľa nariadenia GDPR je každý prevádzkovateľ povinný nahlásiť takéto porušenie do 72 hodín od jeho zistenia, pokiaľ môže mať negatívny dopad na práva a slobody dotknutých osôb.
Medzi najčastejšie formy únikov patrí:
- Strata alebo odcudzenie notebooku s osobnými údajmi
- Neúmyselné rozoslanie e-mailu nesprávnym príjemcom
- Zlyhanie technického systému vedúce k úniku údajov
- Hackerstký útok na databázu spoločnosti
Nahlásenie porušenia je dôležité nielen na splnenie zákonnej povinnosti, ale aj ako forma transparentnosti a ochrany reputácie organizácie. Včasné a správne nahlásenie môže znížiť výšku pokuty alebo sankcie zo strany úradu a preukázať ochotu prevádzkovať svoje procesy v súlade s legislatívou.
Kto má povinnosť nahlásiť únik?
Povinnosť nahlásiť únik údajov má prevádzkovateľ osobných údajov, t. j. subjekt, ktorý určuje účel a prostriedky spracúvania osobných údajov. V mnohých prípadoch môže byť do procesu spracovania zapojený aj sprostredkovateľ – teda firma alebo jednotlivec, ktorý údaje spracúva na základe zmluvy s prevádzkovateľom.
Rozdelenie zodpovednosti podľa GDPR:
- Prevádzkovateľ – nahlasuje únik úradu a niekedy aj dotknutým osobám
- Sprostredkovateľ – má povinnosť bezodkladne informovať prevádzkovateľa
Je dôležité mať v zmluvných vzťahoch nastavene jasné mechanizmy oznamovania incidentov medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom, aby sa dodržala lehota 72 hodín.
Akým spôsobom sa únik osobných údajov nahlasuje?
Na Slovensku sa únik osobných údajov nahlasuje prostredníctvom formulára zverejneného na oficiálnej stránke Úradu na ochranu osobných údajov SR (dataprotection.gov.sk).
Spôsoby nahlásenia:
- Elektronicky – vyplnením formulára priamo na webstránke úradu cez eID alebo portál slovensko.sk
- E-mailom – zaslaním vyplneného pdf formulára na oficiálnu e-mailovú adresu ÚOOÚ
- Poštou – fyzickým doručením na adresu úradu
Najčastejšie využívaná forma je elektronická, ktorá je najrýchlejšia a najpružnejšia.
Obsah formulára pre nahlásenie úniku
Formulár na nahlásenie porušenia obsahuje viacero kľúčových sekcií, ktoré majú za cieľ poskytnúť úradu čo najpresnejšie údaje na vyhodnotenie incidentu.
Základné časti formulára:
- Identifikácia prevádzkovateľa
- Dátum a čas porušenia
- Opis incidentu (čo sa stalo, ako k tomu došlo)
- Povaha údajov (aké údaje boli dotknuté, kategórie osôb)
- Možné dôsledky pre dotknuté osoby
- Opatrenia na zmiernenie následkov a prevenciu
- Kontaktná osoba pre doplňujúce informácie
Tieto sekcie je potrebné vyplniť čím podrobnejšie. Ak nie sú v čase nahlásenia známe všetky okolnosti, možno doplnenia zaslať neskôr.
Kedy nie je treba hlásiť únik?
Nie každý incident s údajmi automaticky musí byť nahlásený. GDPR stanovuje, že nahlásenie nie je potrebné, ak je pravdepodobné, že porušenie nepredstavuje riziko pre práva a slobody fyzických osôb.
Príklady, keď nahlásenie nie je nutné:
- Napríklad ak bol dokument s údajmi odoslaný omylom v rámci internej siete, ale bol neotvorený vymazaný a zabezpečený
- Pri technickej chybe, ktorá neumožnila prístup osobám mimo autorizovaných pracovníkov
Dôležité je odvodiť riziko pre dotknuté osoby a niekedy si tento posudok zaznamenať v internom registri porušení, aj keď sa incident nenahlásil.
Povinnosť informovať dotknuté osoby
Okrem notifikácie Úradu môže byť organizácia povinná informovať aj samotných dotknutých jednotlivcov. Toto sa však vyžaduje len v prípade, že porušenie môže viesť k vysokému riziku pre práva a slobody fyzických osôb.
Informovanie dotknutej osoby musí obsahovať:
- Jasný a zrozumiteľný opis incidentu
- Možné dôsledky
- Odporúčania, ako sa chrániť (zmena hesiel, monitorovanie účtu a pod.)
- Kontaktné údaje zodpovednej osoby (napr. DPO)
Ak organizácia urobila primerané technické opatrenia (napr. šifrovanie údajov), môže byť táto oznamovacia povinnosť voči dotknutým osobám vyňatá.
Odporúčania pre prevenciu únikov
Prevencia je vždy lepšia než riešenie následkov. Preto by každá organizácia mala mať implementované bezpečnostné, organizačné a technické opatrenia na ochranu údajov.
Odporúčané opatrenia:
- Zabezpečenie systémov (firewally, antivírusy, aktualizácie softvéru)
- Školenia pre zamestnancov o ochrane údajov
- Interná politika hlásenia bezpečnostných incidentov
- Pravidelné audity bezpečnosti
- Pravidlá pre prácu s prenosnými zariadeniami a USB kľúčmi
Organizácie by si tiež mali pravidelne testovať svoj reakčný plán na incidenty (tzv. „incident response plan“), aby vedeli rýchlo reagovať v prípade porušenia.
Záver
Formulár na nahlásenie úniku osobných údajov je dostupný a jeho správne vyplnenie je nevyhnutné na splnenie povinností v súlade s GDPR. Okrem samotného nahlásenia je veľmi dôležité analyzovať incident, vyvodiť dôsledky a prijať opatrenia, ktoré zamedzia podobným porušeniam v budúcnosti.
Únik údajov sa môže stať aj tým najopatrnejším organizáciám. Dôležité je konať rýchlo, zodpovedne a transparentne. Funkčný systém prevencie v kombinácii s dobre pripraveným reakčným plánom je efektívnym prostriedkom na ochranu osobných údajov a udržanie dôvery verejnosti.
/ Kontakty /
15 regionálnych zastúpení po celom Slovensku
Naše pobočky nie sú len kancelárie – sú to centrá, kde sa s vami stretávame, školíme a budujeme dlhodobé partnerstvá.
Rýchla podpora pre váš región, sme od vás maximálne 50 km
Rozumieme špecifickým potrebám a zvyklostiam vo vašej lokalite
/ Referencie /
Dôverujú nám tisíce klientov na celom Slovensku
„So spoločnosťou osobnyudaj.sk spolupracujeme dlhodobo v oblasti zabezpečenia GDPR a KB. Spracovali kompletnú dokumentáciu, ktorú pravidelne aktualizujú, prihlásením do klientskeho centra získavame komplexný prehľad a informácie z oblasti GDPR a KB, ako aj o vykonávaní pravidelných školení oprávnených osôb. Tento spôsob zabezpečenia povinností v oblasti GDPR a KB nám maximálne vyhovuje a môžeme ho odporučiť aj ostatným subjektom.“
5,0 / 5
Mesto Handlová
Vedúci právneho oddelenia Nemocnica Poprad
„Dovoľte nám poďakovať za úspešnú spoluprácu Vašej spoločnosti s mestskou časťou Košice-Staré Mesto od roku 2022. Oceňujeme Váš zodpovedný prístup pri poskytovaní služieb, ktoré pre nás zabezpečujete v oblasti ochrany osobných údajov ako aj kybernetickej bezpečnosti. Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.„
5,0 / 5
MČ Košice - Staré Mesto
Vedúci právneho oddelenia Mesto Košice
„Osobnyudaj.sk nám zabezpečuje komplexnu správu GDPR. Spolupráca je bezproblémová. Webové rozhranie je jednoducho ovládateľné a zrozumiteľné, ktoré pri nám uľahčuje prácu s údajmi zamestnancov a osôb evidovaných v systéme.„
5,0 / 5
Mesto Kežmarok
Riaditeľ Gymnázium Ivana Horvátha
Viac ako
13000+
klientov z celého Slovenska
50+
odborníkov v tíme
Dôveruje nám viac ako 13 000 spokojných klientov
Mám záujem
o bezplatnú cenovú ponuku
- Od 9,99 € / mesiac
Každý si zaslúži byť chránený. Naše služby začínajú už od 9,99 € mesačne.
- 30 dní zadarmo
Prvých 30 dní máte zadarmo. Získate plnú verziu so všetkými funkciami a bez akýchkoľvek obmedzení.
- Ponuka do 24 hod.
Vyplňte krátku žiadosť a cenovú ponuku pre Vás pripravíme obratom. Po jej schválení si užívate 30 dní našich služieb úplne zadarmo.